Nikdy som neverila rečiam, že môžem byť šťastná len pre to, že si to želám. Prečítala som zopár psychologických článkov, nejaké tie skriptá, vyskúšala som nejaké tie hodiny praktizovania a zmenila som názor.
Zistila som, že moja nálada naozaj závisí od toho, ako naladená chcem v tom a onom momente byť.
Keď vstanem s pocitom, že deň bude na hovno, väčšinou si ho takým aj urobím. Mám zo všetkého nerv a všetci ma rozčuľujú.
Keď vstanem a poviem si, že dnešný deň bude fajn, väčšinou mi taký aj ostane. Myslím, že si často vyberáme tú ľahšiu možnosť: prepadnúť mizérii.
Ja som si ju zvolila včera. Nedobre.
Po tom, ako som zistila, že nielen nočná šichta neurobila to, čo mala, ešte aj pokazila to, čo som pre nich pred-pripravila.
Namiesto toho, aby som si povedala, že opakovanie je matkou múdrosti, a ak niečo urobím znova, už v tom budem dokonalá - povedala som si, že sa už na to celé môžem akurát tak zvysoka vy............ !
Chodila som, mučala som, bučala som, nadávala, riť mi trčala, nenávidela som svoju robotu zas a znova.
Nenávidela som spondžbobové nohavičky, ktoré som ešte hodinu dozadu milovala preto, že mi dostatočne nezakrývali prdel, ktorú som mala polovicu dňa pol metra nad hlavou.
Nenávidela som kolegov, lebo ani jeden neponúkol pomocnú ruku. Ale hlavné je, že traja sa na mňa pozerali a hovorili, ako dobre mi to ide. Nakoniec som využila vyššie postavenie a prikázala som im mi pomôcť. Po pol hodine aj tak zdúchli.
Bola som mizerná. Nemám rada, keď som mizerná. Som rada veselá.
Prihrnula som sa k šéfke ako búrka. Vzala som si fľašku zo stola a napila som sa. Otočila som sa jej chrbtom. Keď som mizerná, nemám rada očný kontakt. Ani verbálny.
A v tom som počula:
„Čo je Tina? Dnes v sebe nemáš to svoje večne šťastné ja.“
Prehodili sme pár viet. Odhrmela som preč.
Vtedy som si uvedomila, že jedine samú seba môžem viniť za pokazenú náladu. Výberom postoja k danej situácii som sa premenila z čarovnej víly Tinky na Kruelu Devil.
Trvalo mi asi hodinu, presvedčiť moje nahnevané ja, že sa nemusí zlostiť. A naozaj som bola úspešná. Rehňala som sa kade tade a zas som bola to moje roztatárené ja, ktoré rozpráva aj to čo nevie a smeje sa na svojich veľmi zlých preklepoch.
Naozaj sme všetci len takí šťastní, do akej miery šťastnými chceme byť. Musíme sa naučiť ovládať vlastné šťastie. Musíme sa naučiť zo všetkého vyťažiť to dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára