Nepovažujem sa za veriacu.
Dokonca nemám ani žiadne predstavy o viere ako takej. Tak isto môžem
povedať, že závidím ľuďom s vierou.
Hoci som dieťa hriechu, myslím
si, že vďaka rodičom, by ste suchou nohou cez moju dušu neprešli.
Nie je taká plytká.
Poznáte ten pocit, keď vám
všetky zmysly hovoria, že niečo nie je v poriadku? Že všetko sa deje
nejako inak. Nič sa nezdá byť na svojom mieste a čas ubieha inak, alebo
inam.
Mám taký zvyk. Už celkom dlhú
dobu. V práci si pred toaletou umyjem ruky. Nastriekam si alcohol-gel na
ruky a premydlím si ich. Zvyšok gélu utriem do toaletného papiera. Odložím
si helmu na nádrž. Toaletným papierom so zvyškami alkoholovej dezinfekcie
pretriem sedaciu dosku. A cítim sa lepšie. Toaleta je ready. Po toalete si
umyjem ruky znova.
Keď som lenivá a nechce sa
mi vstať a vrátiť sa do práce, len tak pár minút sedím. Pri tejto strate
času som si uvedomila, koľko veľa žien si neumýva ruky pred a hlavne po.
Šokujúce!
Dnes bolo všetko divné. Iné.
Umyla som si ruky, dala som si alkoholový gél na ruky, premydlila, vošla na do
kabínky, odtrhla toaletný papier, sadla som si.
Helma v jednej ruke,
toaletný papier v druhej. Zrazu som nevedela, čo mám robiť.
Povedala som si, že to mám za
to, že som prerušila zvyk. Rutinu. Cítila som sa strašne. Nemysliac na to
množstvo baktérii, ktoré som prisadla.
Ako všetky pracovné dni, ani
dnes som svoj elán neschovávala. Ťažko sa usmieva, keď vaša pracovná náplň je vlastne 660 minút rýchlo-behu. Predsa
bolo všetko iné. Utorok je pre mňa vlastne piatok. Telo a myseľ sa ladia
na víkend. Často premýšľam nad plánmi, ktoré si na voľno robím.
Poznáte ten pocit, keď sa
zvíkendnieva a vy to viete a vie to aj vaše telo? Keď sa nevládzete
po pracovnom týždni ani pohnúť, ale vidina víkendu vám zrazu napumpuje energiu
do krvi?
Keď sa cítite mizerne, po
stretnutí s mizernými kolegami, ale vidina víkendu vás oslobodí?
To som mala cítiť. Namiesto
toho, som prežívala nedeľu. Môj pondelok. Prvý, otrasný, najťažší deň
z celého týždňa. Väčšinou sa vlečie najdlhšie.
Celá som sa bolela. Nebola som
vo svojej koži.
Dnešok je zvláštny. Niečo je
divné na dnešku. Dnešok mi nesedí. Nič iné mi po rozume nechodilo.
Už som sa začala zle cítiť, že
si namýšľam veci. Keď sa mi prihovoril kolega.
Na dnešku je niečo divné. Mám
taký zvláštny pocit. Povedal so zamysleným výrazom.
Aj ty? Vypučila som na neho oči.
Spustila som svoju teóriu.
Som rada, že si to povedal, lebo
nad ničím iným nerozmýšľam celé ráno. A som rada, že to povedal, lebo som
si myslela, že to cítim iba ja.
Takže, myslíš, že toto je pocit
pred koncom sveta? Takto sa máme cítiť? Myslíš, že takto sa cítia ľudia, keď
vedia, že umrú? Ak teraz umrieme a pôjdeme do neba, zakývaj mi.
Zasmial sa.
Pokračovala som.
Ale všetci budeme nahí
a budeme vyzerať tak, ako sme vyzerali, keď sme mali 21. Ako si vyzeral,
keď si mal 21? OMG, a ako vyzeráš nahý?
Zasmial sa a začal mi
hovoriť jeho obvod hrudníka v palcoch a výšku v stopách. Pozrela
som sa na neho nechápavo.
Dude, radšej v tom nebi
nájdi ty mňa. Nič v zlom, ale ty máš 40 a ja 25.. ja sa moc nezmením,
keďže som mladšia.
Zasmiali sme sa.
A inak, ja som z tých stôp
a palcov debil. A ty si debil z centimetrov, čo? No to je tak,
keď sa stretnú dvaja debili.
Preberali sme históriu
anglického metrického systému. Snažili sme sa dohovoriť na metrických
jednotkách. Akože sa urazil, lebo som to vedela lepšie.
Spomenuli sme nezmyselné zmeny v číslovaní
topánok od krajiny po krajinu.
Neskôr som sa ho opýtala, za
ktorý tím hrá. Myslel, že sa asi pýtam na sexuálnu orientáciu. Ostal zaskočený.
Narážala som však na otázku jeho
dcéry, ktorá chcela vedieť, či jej otec fandí upírom, alebo vlkolakom.
Si upír, či vlkolak? Zahučala som
z plných pľúc.
Ale, prosím ťa, aj ty s tým
prestaň. Mávol rukou a otočil sa.
Ale chápeš, musíš byť upír. Ja som
upír. Nikdy som Tvajlajt nevidela, ale mám tieto dôvody:
Takže, keď sa premeníš z vlkolaka
na človeka späť, ostaneš nahý. Ja teda nahá po meste pobehovať nechcem ani za
tmy.. a po druhé, byť vlkolakom, no vieš, to musíš asi byť pracháč, lebo
všetky šaty sa ti potrhajú, keď sa meníš z človeka na vlkolaka.
Takže si musíš neustále kupovať
nové oblečenie.
Takže, byť vlkolakom je drahé, komplikované
a obscénne.
Takže sme vampires you
suckeeeeer !!!
Nedá sa opísať, ako napodobnil
ženu, čo sa mení na vlkolaka. Samozrejme, aby si nepotrhala oblečenie, vyzlieka
sa a dáva si dole podprsenku. Nemohla som sa prestať smiať. Vyzeral ako
hrbatý zvonár s epileptickým záchvatom, ktorý si snaží rozopnúť podprsenku
medzi lopatkami.
Dnes sme ešte nezomreli.
Ale dobre sme sa zabavili na
tom, ako sa dá od konca sveta prejsť plynulou diskusiou cez nebo, metrický
systém, kráľovnú matku až ku Tvajlajtu.
Ahojky Tinus, mas u mna na blogu ocenenie :) Dufam ze ta potesi :)
OdpovedaťOdstrániť